1 prōvectus, a, um,
¶ 1 part. de proveho
¶ 2 adjt,
a) avancé [âge] : ætate provectus
Cic. Div. 2, 5,
avancé en âge ; provecta ætate
Cic. Tusc. 1, 94,
d'un âge avancé ||
provectiorAus. Epigr. 19,
plus âgé ;
b) provecta nox
Tac. Ann. 13, 20,
nuit avancée.
provectior